Dve spoločnosti, ktoré sa v mnohých aspektoch tvária ako rivali. Tie isté dve spoločnosti zároveň kooperujú pri viacerých službách, no majú však spoločnú jednu kľúčovú vlastnosť a tou je výborný cit na platenie daní. Alebo skôr cit na výber miesta, kde ich platiť. Tak Google, ako aj Apple majú preto radi Írsko. Nedávna téma okolo Apple a jeho sporu s EÚ akoby zastrela to, čo robí Google a v podstate veľmi podobne ako jeho americký kolega z Kalifornie.
Na úvod jedno číslo. Daň, ktorou sa v USA zdaňuje príjem je určovaná ako federálna daň a jej výška je 35 %. To aj v kontexte európskej úpravy, vrátane tej Slovenskej, je vysoké číslo. Tak si americké spoločnosti povedali, že to je predsa zlodejstvo a tak dlho hľadali až našli pekné miesto v Európe, ktoré sa prezýva Írsko. Írsko je členská krajina EÚ, ktorá má rada americké spoločnosti ak si totiž pozrieme správu, ktorá je v tejto súvislosti prezentovaná zo strany Komisie EÚ, uvádza viaceré zaujímavosti. Za prvé, Apple sa dohodol s daňovým úradom v Írsku, aká bude výška jeho dane, ak preleje hotovosť na toto územie. Hneď mi napadlo, že sa vyberiem na náš daňový úrad a apelujúc, veď v inej členskej krajine to ide, by som žiadal to isté. Aj preto to Komisia vyhodnotila ako pomoc, ktorá má povahu nespravodlivej daňovej výhody.
A čo sadzba dane, teda to čarovné percento, od ktorej výšky sa väčšinou odvíja výška dane? Tak Apple sa dohodol v Írsku na sadzbe od 1% (rok 2003) až do 0,005% (rok 2014). Pre porovnanie, v Írsku je daň z príjmu, ktorá by sa týkala aj Apple a jeho ziskov vo výške 12,5%. S porovnaním s federálnou daňou v USA je to už tak rozdiel, ak si zoberieme sadzbu dane 0,005%, je ten rozdiel obrovský. Podľa vyjadrenia Komisie EÚ, musí Írsko dodaniť Apple v celkovej výške 13 miliárd EUR. No Írsku sa jeho americký kamarát páči a tak sa spoločne rozhodli, že budú bojovať voči EÚ, ktorá ako zlý ujo z Bruselu požaduje neprimerané dane. Veď komu môže vadiť, že Apple platí daň 0,005%?
Do podobnej situácie sa teraz dostal aj Google. Ten má tiež svoj stan v Írsku pre územie Európy a ešte má pobočku v Singapure, ktorá plní rovnaké ciele, ako tá európska. Inkasuje tržby z krajín Ázie a Indonézie, pričom práve daňový úrad Indonézie už nemá trpezlivosť. Výsledkom je výzva na doplatenie dlžných daní, ktoré skončili v Singapure, no neboli zdanené správne v Indonézii, a to vo výške 380 miliónov USD. Google zverejnil informáciu, že bude mať stretnutie s daňovým úradom Indonézie a istotne nájdu spoločné riešenie. Už teraz vidím, ako sa pekne dohodnú, Google zaplatí 10% z tejto sumy priamo a na zvyšku sa isto nájde tiež prijateľná dohoda. Inak v Európe uvádza Google, že platí sadzbu dane 0,16%, čo je viac ako Apple. To treba priznať. Sám Google sa dokonca chváli tým, že všetky daňové povinnosti má vyrovnané, je proste riadnym platcom dane.
Mrknime sa ešte do USA. Ako sa vlastne pozerá federálna vláda na to, že Apple a Google takto prelievajú a ukladajú svoje zisky v Európe. Účtovne by mali svoju zahraničnú hotovosť a teda zahraničné tržby niekedy v budúcnosti presunúť späť do USA a zdaniť. Na tento účel by dokonca mali účtovne vykazovať budúci záväzok v podobe zdanenie týchto tržieb federálnou sadzbou vo výške 35%. No nedeje sa tak a napríklad Apple to robí spôsobom, že deklaruje všetky svoje zahraničné aktíva ako tie, ktoré použije na dlhodobé investície v zahraničí a nikdy sa do USA vraj nevrátia. Systém je vymyslený dobre, ak pomôže Írsko alebo Singapur, je možné mať sadzbu dane hlboko pod hranicou jedného percenta. A to sa už oplatí aj platiť dane a ešte sa tým chváliť.
